Aikido Púchov
Zbrane a odev |
 |
Bokken - Drevený meč Prvé seriózne záznamy o používaní meča pochádzajú z obdobia Jokoto (pred rokom 800 n.l.). Uvádzajú, že meče boli rovné, mali jedno, alebo dve ostria, mali rôznu dĺžku od dvoch do štyroch stôp a boli veľmi málo zdobené. Proste neexistovala jednotná forma meča. Vyrábali ich ako čínsky a kórejský kováči žijúci v Japonsku, tak aj japonský remeselníci. Prvé meče samurajov tak ako ich poznáme dnes pochádzajú z obdobia 8 str.n.l.. Ich výrobcom bol kováč Amakuni. Už aj prechod k mierne zahnutej čepeli bol obrovský krok vpred. Skutočný zlatý vek zažila výroba mečov medzi rokmi 1394 a 1427. Vtedy sa ustálila kvalita i dizajn meča. Prvotné meče boli ťažké a veľké Tachi. Pôvodne sa nosili čepeľou dole. Neskôr bol tento meč nahradený ľahším a kratším mečom Katana. Jedným z dôvodov bol, že kratší meč lepšie pasoval horským bojovníkom, ktorý potrebovali pri prepade rýchlo tasiť meč. To bol aj dôvod, prečo sa zmenil spôsob nosenia. Namiesto čepeľou dole, sa začal nosiť čepeľou hore. Vyvinuli sa techniky na rýchle tasenie a okamžité seknutie. Z toho vzniklo bojové umenie Batto-Do (tasenie a simultánne seknutie mečom). Techniky meča sa ešte zdokonalili v období Sengoku Jidai. V tom období chýbala centrálna vláda a spory medzi šľachticmi sa riešili priamou konfrontáciou medzi šermiarmi. Pokračovali krvavé bitky o rozširovanie územia. Vyvinuli sa nové, rýchlejšie a efektívnejšie techniky boja s mečom. Skvalitnila sa výroba tohoto nástroja. Vyvinuli sa nové spôsoby kovania i brúsenia. Výrobcovia výrobe venovali omnoho väčšia starostlivosť. Meč sa stal symbolom krásy, elegancie, ladnosti a vysokej kvality. To všetko a ešte viac charakterizovalo Nippon To (japonký meč). Toto obdobie sa skončili v období Reštaurácie Meiji ediktom z roku 1876, ktorý zakazoval nosenie meča na verejnosti. Niektorí historici tvrdia, že tímto ediktom sa skončila éra skutočného majstrovstva meča. Našťastie pre nás to nie je pravda. Jedným z majstrov meča, ktorý zreformoval umenie meča, bol majster menom Toyama Gakko a zachoval ho do dvadsiateho storočia. Preformoval Omoni Ryu a kombináciou techník založil v roku 1925 školu Toyama Ryu. Ďalšou rozšírenou školo je Muso Shinden Ryu, ktorú založil samurja menom Jinsuke Minamoto no Shigenobu. Prisudzuje sa mu aj položenie základov Batto-Jutsu. Mnohé staré školy však také šťastie nemali. Zanikli, alebo zmenili svoje zameranie na učenie jednoduchých trikov pre zákazníkov. Techniky meča sa rozčlenili do troch skupín, respektíve samostatných bojových umení. Vzniklo Kendo (boj s mečom/bambusovými shinai v brnení a s ochrannou kuklou), Iaido (rýchle tasenie a sek) a Battodo (test čepele na špeciálnych baloch slamy, tasenie a sek v jednom pohybe). Boken je drevený meč určený na tréning šermu. Keď sa žiak začína učiť techniky s mečom, učí sa najprv s dreveným mečom. Napriek tomu, že je to iba drevenná zbraň, sú dochované záznamy kedy samuraj vyhral v súboji, pričom mal iba boken. Jedným z nich bol aj legendárny šermiar Mijamoto Musashi. Mnoho ninjov uprednosťňovalo používanie bokenu pred obvyklým mečom. Boken je ľahší a dá sa ľahšie prenášať. Boken sa dá ľahšie zamaskovať, napríklad jednoduchým pretrením. Pri správnom používaní boken dokáže lámať kosti a poškodiť vnútorné orgány. Bojovníci sa môžu učiť cvičiť bojovať s bokenom v relatívnom bezpečí. Boken sa obvykle vyrába z červeného dubu. Okrem materiálu však rozmerovo dokonale zachováva rozmery meča. Zatiaľ však čo meč kosti seká, boken ich drví... Jo - Palica Samurajovia bežne ako zbraň používali šesť stôp dlhú palicu (bo), ktorej technika bola kodifikovaná už v 15. storočí (Bo-jutsu). Záznamy z toho obdobia hovoria o viac ako 360(!) štýloch Bo-jutsu. Techniku krátkej palice zaviedol až na začiatku 17. storočia Muso Gonnosuke Katsukichi, hádam najslávnejší šermiar japonskej histórie. Niekedy okolo roku 1605 sa stretol so slávnym šermiarom tej doby, Miyamoto Musashim. Muso Gonnosuke bol majstrom meča školy Tenshin Shoden Katori Shinto Ryu (získal titul Menkyo, čiže inštruktor) i majstrom jednej zo škôl Bo-jutsu. Práve sa vracal z mesta Edo (dnešné Tokio), kde sa zúčastnil mnohých súbojov a porazil mnohých slávnych šermiarov. Preto sa rozhodol vyzvať Musashiho na súboj. Gonnosuke zaútočil svojou palicou, zaťiaľ čo Musashi sa bránil iba krátkym vŕbovým prútikom. Napriek nepomeru zbraní Musashi vyhral vďaka technike Jujidome, ktorá patrila k tajným technikám školy Niten Ichi Ryu. Gonnosuke sa vzdal a Musashi mu daroval život. Gonnosukeho to však škrelo a utiahol sa do kláštora, kde praktikoval Zen a Shintó. Po 37 dňoch meditácií vytvoril systém pre 128 cm dlhú (či skôr "krátku") palicu. Je iba o 30 cm dlhšia, ako japonský meč, a nazval ju Jo (čítaj "Džó"). Je rozšírená aj pod menom Tsue. S touto zbraňou vyhľadal Musashiho a tentokrát ho porazil. Sám Gonnosuke sa so svojou Jo stal takmer neporaziteľný. Jeho škola krátkej palice Shinto Muso Ryu Jo pretrvala až do dnešnej doby.Klasické Jodo sa neprevádza v športovej forme. O tradičnom Jodo sa hovorí: Aby si vynikal v Jodo, musíš byť vážny od počiatku, kedy vstúpiš do Dojo, do doby kedy odídeš. Keď cvičíš Jodo, musíš to robiť celým srdcom. Behom cvičenia sa musíš sústrediť a zamerať na to, čo robíš. To zahŕňa zdanlivo jednoduché veci ako je etiketa alebo rozcvička. Všetko čo sa v Jodo učíš má zmysel. Len kvôli tomu, že sa učíš jednu fázu alebo techniku, neznamená, že to zabudneš, akonáhle začneš inú fázu alebo techniku. Jodo je sústavný, budujúci, vyučovací proces. Nikdy sa neprestávaj učiť. Jediným okamihom, kedy sa prestaneš učiť Jodo je, keď s ním skončíš, alebo kedy zomrieš ! Tanto - Nôž,dýka
Tanto bol nôž samuraja, ktorý nosil stále so sebou. Pri súbojoch sa neraz stalo, že bol použitý práve tento nôž pri zasiahnutí útočníka a tak vznikli rôzne druhy obrany proti tanto. Pri aikido sa používa drevená náhrada a cvičí sa prevažne obrana proti ozbrojenému útočníkovi alebo skupine útočníkov.
Odev používaný v Aikido
Oblečenie študentov aikido sa nejako zásadne nelíši od oblecenia v iných bojových umeniach, ako je napríklad judo a karate. Toto oblečenie sa skladá z vrchného dielu, nohavíc s príslušným opaskom (bielym, čiernym alebo podľa technického stupňa alebo podľa zvykov daného dojo) a obuvi.
Opasok sa uviazuje presne ako v iných bojových umeniach, ale predsa je tu jedna odlišnosť. V aikido viažeme opasok zámerne o niečo nižšie, aby sa tak vytvoril fyzický bod odkazujúci na koncentráciu na hara. Študenti, ktorý dosiahli technického stupňa dan (čierny opasok), nosia nohavicovú sukňu hakama. Tento odev nosievali samurajovia. Hakamy sa tiež upevňujú nižšie na bokoch a tým sa este zvyšuje pocit sústredenia a dodáva pohybom aikido mäkkosť.
   
Vrchná časť (Uwagi) Nohavice (Zubon) Opasok (Obi) Obuv (Zori)
Hakama:
Yuki - odvaha, statočnosť, neohrozenosť Nositeľ hakamy na seba jej nosením preberá plnú zodpovednosť pri presadzovaní týchto cností. 
Predná časť hakamy sa nazýva Himo a zadná Koshi-Ita.
Viazanie opasku a skladanie hakamy
   |
